Občanom sa človek nerodí. Stáva sa ním pomaly a postupne. Existujú názory, že s výchovou k občianstvu je potrebné začať už v útlom veku. Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje vzťah človeka k veciam verejným je rodina, neskôr škola a školské prostredie. Rodina je prvým prostredím, v ktorom sa dieťa stretáva s možnosťou povedať svoj názor, tak aby bol akceptovaný.

Čo sa týka demokracie, môže byť škola a školské prostredie veľmi stimulujúce, ale aj nepriateľské – alebo môže mladému človeku klásť prvé skutočné prekážky. Je to práve škola, kde by žiak mal možnosť formulovať svoj názor, argumentovať a diskutovať o veciach, ktoré sú z jeho hľadiska v tej chvíli problémové. Pokiaľ je školské prostredie schopné s prvkami demokracie pristupovať k žiakom, stáva sa silným predpokladom pre získanie vedomostí a poznatkov o participácii, demokratickom občianstve, občianskych právach a povinnostiach.

Žiacka školská rada reprezentuje žiakov ZŠ a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Jej členstvo tvorí spravidla 10 až 15 žiakov zvolených v tajnom hlasovaní nadpolovičnej väčšiny žiakov tried / IV.A až IX.A / ZŠ. Je to štruktúra, ktorá poskytuje možnosť získania praktických skúseností  participatívneho alebo angažovaného demokratického občianstva v konfrontácii s deklarovanou výchovou a vzdelávaním k občianstvu vo viacerých všeobecných i špecifických učebných predmetoch školy.

 

Základné úlohy členov ŽŠR:

• Vyjadrujú sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,

• podieľajú sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku,

• predkladajú riaditeľovi a vedeniu školy návrhy a stanoviská, na ktorých sa dohodli,

• organizujú vlastné aktivity podľa záujmu, schopností, možností študentov.