Do Jelšavy autobusom sme prišli,

plní očakávaní v zdraví došli.

Kaštieľ i múzeum nás zaujali,

o zvonkárstve sme sa veľa dozvedeli.

Spoznávať pamiatky Gemera baví nás,

a na ďalšiu regionálnu tešíme sa zas.

V našej škole sa učíme aj iným, veľmi zaujímavým spôsobom. Je ním tzv. zážitkové učenie. Aby sme spoznali históriu a tradície nášho regiónu, vybrali sa žiaci VI.A, IX.A a IX.B triedy zo ZŠ I. B. Zocha v Revúcej v stredu 28.júna 2023 do Mestského múzea a kaštieľa v Jelšave.

V múzeu sa žiaci dozvedeli veľa nových informácií, ktoré sa zapísali do dejín nášho regiónu. Napríklad aj to, že v historickej budove terajšieho múzea bola v minulosti katolícka charita a neskôr zdravotné stredisko. Mnohí z nás vôbec netušili, že v Jelšave boli v minulosti významní ovocinári a svoje ovocie predávali aj v ďalekom okolí. Alebo to, že tam žili veľmi šikovní a v Európe uznávaní zvonkári, ktorí vyrábali plechové i mosadzné zvonce pre dobytok a dokonca aj pre ťavy. O tom, ako sa vyrábajú zvonce pre dobytok, sme si pozreli dokumentárny film. Jeho hlavným hrdinom bol zvonkár pán Jaroslav Bastyúr zo Silice, ktorý je posledným pokračovateľ jelšavskej zvonkárskej tradície.

Ďalej sme sa presunuli do zrekonštruovanej časti kaštieľa Coburgovcov v historickom centre mesta Jelšava. Tu nás sprievodkyňa informovala, že história Jelšavy sa píše od 13. storočia, vznikom panstva Jelšava, ktorého sídlom bol v 14. storočí Starý jelšavský hrad. Od polovice 14. stročia malo mesto mestské výsady, bolo druhým najväčším mestom na Gemeri a stáva sa centrom vývozu železa v Uhorsku. Jelšava po vpáde nepriateľských vojsk (1559) sa stáva poplatná Osmanom a podliehala osmanskej správe viac ako 20 rokov. Na mieste renesančného sídla Márie Séčiovej (Muránska Venuša) a Františka Vešeléniho (uhorský palatín) v 17.storočí, vznikol Kaštieľ Coburgovcov. V 19. storočí v kaštieli pôsobil Ľudovít Greiner - riaditeľ coburgovských lesných majetkov  so sídlom v Jelšave,  priekopník lesníctva na Slovensku. Priestory kaštieľa boli v 20. storočí využívané ako Poľnohospodárske odborné učilište s internátom. Od roku 2015 sa vykonávajú  záchranné práce mesta Jelšava na obnove kaštieľa a jeho sprístupňovanie verejnosti počas kultúrnych podujatí.

Tento deň žiaci zhodnotili ako veľmi poučný, dozvedeli sa veľmi veľa zaujímavých informácií o blízkom mestečku a zistili, že Jelšava bola za dávnych čias vychýreným mestom. Chceli by sme sa poďakovať za milé a úctivé privítanie pracovníčke mestského múzea, ktorá nám umožnila vstup do jednotlivých expozícií a tiež prevádzateľke a zamestnancom kaštieľa za nadštandartnú prehliadku. Všetkým sa nám v Jelšave páčilo a určite sa tam ešte vrátime.

Mgr. M. Pirochová

Posledný júnový pondelok si siedmaci užili na Muránskej Zdychave. Naša prvá zastávka bola Drevenica - tradičný dom, kde sme si pozreli ako žili naši prastarí rodičia. Potom sme sa presunuli do oddychovej zóny, kde sme prežili plno zábavy. Opekali sme si, smiali sa a rozprávali... Zistili sme, že čas strávený v prírode je lepší ako v škole. Veľa sme sa naučili o našom regióne. Sme oddýchnutí a pripravení na budúci školský rok.

Kolektív VII. A triedy

Detská divadelná hra je neodmysliteľnou súťažou Základnej školy I. B. Zocha. Každoročne si ňou symbolicky pripomíname narodenie veľkého slovenského polyhistora a pedagóga I.B. Zocha. 24.06.1843 sa tak stal aj pre nás veľkým dňom.

„Sme divadlom tomuto svetu - hrajme tak, nech sa publikum nenudí.“ Slová Pavla Kosorina otvorili 17. ročník tohtoročnej Detskej divadelnej hry.

Na javisku sa nám v dvoch blokoch predstavilo 9 divadelných súborov. Ich herecké výkony sledovali dve poroty - odborná a žiacka. Za herecké výkony mohli naši herci získať Cenu Ivana Branislava Zocha, ktorá pozostáva zo sošky Oskara a diplomu za stvárnenie divadelnej postavy.

Porota sa pri rozhodovaní riadila platným štatútom, ktorý bol zriadený so zámerom pozitívne ovplyvňovať tvorivú a vnímavú osobnosť žiakov.

Je nám veľkou cťou a sme veľmi vďační, že tento rok do našej poroty zasadol ako predseda pán Juraj Genčanský. Ďakujeme Vám, pán Genčanský, že ste prijali naše pozvanie a profesionálne ohodnotili naše divadielka. Porotu ďalej tvorili členka Rady školy a Rady rodičov pani  Ľubomíra Benešová, naše vzácne kolegynky pani Ľubica Hanuštiaková a pani Alica Kočišová. Žiacku porotu zastúpil bývalý žiak a bývalý predseda žiackej školskej rady Šimon Siman.

Žiaci nám svojimi divadelnými predstaveniami spríjemnili dopoludnie a veríme, že tento kultúrny zážitok v nás bude ešte dlho znieť.

Naša vďaka patrí všetkým zúčastním, pretože bez vás by sa naša Detská divadelná hra nemohla uskutočniť. Ďakujeme aj pánovi Martinovi Gorelovi, že nám svojím ozvučením spestril a kvalitne dotvoril divadelné predstavenia.

Tešíme sa o rok, priatelia.  

Neviem, či máme dnes dosť príležitostí zbaviť sa stresu, či si naozaj nájdeme čas len tak sa stretnúť, porozprávať so susedmi, starými známymi či celkom neznámymi ľuďmi.

...na počiatku bol tunel. Nikdy neslúžil svojmu účelu, ale ležal medzi dvoma  dolinami, ktoré nespája cesta. A tak začal spájať ľudí. Lákať ich, aby sa stretli na jednom mieste. Na mieste, kde mal premávať vlak sa stretáva história Slavošovského tunela pod Homôľkou a najznámejšieho zberateľa ľudových rozprávok a povestí Pavla Emanuela Dobšinkého.

Časťou sa nachádza v Revúckom a časťou v Rožňavskom okrese. Prešli sme trať dlhú 2401metrov. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP.

Túto obdivuhodnú stavbu sme v rámci regionálnej výchovy navštívili aj my, ôsmaci. Na konci tunela boli hojdačky a lavičky, vagóny, drevené sochy a domček v korune stromu – príjemná oddychová zóna, kde sme využili svoje skautské zručnosti ako si prichystať ražník a založiť ohník. Opiekli sme si, oddýchli a zozbierali vzácne informácie potrebné pre následné vypracovanie projektov. Po oddychu sme išli naspäť tunelom a prešli cez Koprášsky tunel a Koprášsky viadukt. Keď sme prišli z tunela do Mníšan, zistili sme, že máme veľmi málo času, takže sme otestovali svoje sily a kondíciu a spoločne utekali cez celú dedinu na autobusovú zastávku, aby sme autobus nezmeškali.

            Zážitkové vyučovanie je pre nás zaujímavým typom vzdelávania a obzvlášť, ak je spojené s výborným výletom, chutnou opekačkou, príjemným ochladením a ukrytím sa v tme tunela pred slniečkom a to naj... ak ho strávite so správnymi parťákmi.

ôsmaci a ich triedni

Tak sme sa už dohrali,

na druhom stupni sme sa však rýchlo zahriali,

nové veci sme sa naučili a hneď sme ich aj zúročili.

Behali sme, skákali a 26.06. sme bez problémov Muránsky hrad zdolali.

Počas cesty sme sa zapotili a na záver sme si krásne pohľady užili.

Ako to už zvykom býva, za našou cestou sa aj niečo skrýva.

Za veľkých Zocháčov nás pasovali a rytiersky sľub sme skladali.

Mgr. P. Vavreková

V rámci regionálnej výchovy sme s našimi piatakmi absolvovali vychádzku za kultúrnymi pamiatkami nášho mesta Revúca. Najskôr sme absolvovali cestu k námestiu mesta, počas ktorej sme sa pristavili k Pomníku bojovníkom a Obetiam SNP. Neskôr sme prešli k historickej budove mesta Revúca s názvom „Kohút“, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou mesta. Nasledujúcou zástavkou našej poznávacej vychádzky bol gotický Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, a poslednou zástavkou našej vychádzky bolo Prvé slovenské gymnázium. Po absolvovaní tejto vychádzky sme sa vrátili do školských lavíc a spracovali sme projekty z toho, čo nás najviac z našich kultúrnych pamiatok zaujalo. Výstupom regionálnej výchovy boli krásne projekty našich žiakov.

Mgr. V. Samková

Žiaci spoznávali faunu a flóru mesta Revúca a jej okolie. Cestou si všímali hlavne rastliny, s ktorými sa v priebehu školského roka na hodinách prírodovedy oboznamovali, všímali si dopravné značky, dopravné prostriedky a dopravné situácie. Musíme skonštatovať, že žiaci svoje nadobudnuté vedomosti dokázali aktívne využiť aj v praxi.

Mgr. D. Haviarová